Březen 2011

Mimo prevádzky

27. března 2011 v 10:45 | LiLith

Ach áno, je mi veľmi ľúto, že musím uverejniť článok s takýmto titulkom, ale bohužiaľ.
Nemám notebook... Áno... zase! Ibaže teraz definitívne, lebo je rozbitý.

Jedného krásneho dňa, kedy sa dievča chystalo za jej milovanými koníkmi, si jej sestra udrela bradu. Nedalo sa tomu zabrániť, je to zlomok sekundy a baf, ide krvička. Jej ocko, ktorý na ňu mal dohliadať, sa nahneval ( veľmi nahneval, priam nas*al ) pretože sa takéto zlomky sekúnd stávajú zásadne v jeho prítomnosti a zásadne vtedy, keď má "hliadku".
Teraz sa pokúsim vniesť vás priamo do deja z pohľadu mňa : BUM! AAAAA! ( plače moja malá sestra ). Utekám do izby pozrieť sa, čo sa to deje. Ocko ( môj nevlastný, jej vlastný ) urobil veľké BUM! do dverí skrine. Dvere sa zakymácali a momentálne držia len silou mojej vôle X) Na to dáva piruetu o 180° a všetci sa čudujeme, prečo mu nikto k takej čistej piruete netlieska... Nevadí. Po prvom BUM! nasleduje druhé BUM! mierené na monitor môjho notebooku, ktorý bol položený na stole a svetu naokolo predvádzal moju prácu do školy na biológu, práve dokončenú, bezchybnú - trpezlivo tam stál a čakal. BUM!! do klásvesnice môjho notebooku. Jedno či dve písmenka poslušne vyleteli a pristáli na koberci kotrmelcom, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiaden atlét. Teraz mocné ruky ocka ( môjho nevlastného ) chytajú chúďa, zbitý notebook a dvíhajú ho do výšky. TRÉSK! o operadlo mojej stoličky, ktoré je veľmi príjemné na opieranie. TRÉSK!! Notebook pristál na stole a vyletelo z neho čosi, čo ja neviem identifikovať, nakoľko nie som tak celkom elektornický typ. Ešte poslednýkrát sa notebook vznáša vysoko do výšky, kde nikdy nebol, a padá voľným pádom na môj stôl. Ocko ( môj nevlastný ) spokojne odchádza aj so sestrami na prechádzku a ja si flegmaticky ďalej maľujem oči.
A takto sa dostal tento blog k článku s titulkom "MIMO PREVÁDZKY".