Září 2010

Dokonalý trik

30. září 2010 v 14:33 | LiLith
Veľmi dobrý film, pozerala som ho s priateľom a zaujal ma natoľko, že som si ho doma znovu vyhľadala a stiahla, aby som si ho pozrela ešte raz :) Tu je popis a odkaz na download:

Rupert Angier (Hugh Jackman) a Alfred Borden (Christian Bale) boli kamarátmi na život a na smrť. Spolu sa preslávili ako špičkové a neprekonateľné kúzelnícke duo. Jedného dňa však Alfred vymyslel vlastné kúzlo, ktoré nielenže predbehlo dobu, ale "dostalo" aj užasnutého Ruperta. Priateľstvo sa zrazu zmenilo na boj o prestíž… Scenáristickej adaptácie knihy Christophera Priesta sa ujal Christopher Nolan (Memento, Batman Begins) spolu s bratom Jonathanom.



Dôverne známy neznámy

28. září 2010 v 21:56 | LiLith
Stalo sa mi to, čo som nikdy pred tým nezažila. Bolo to veľmi zvláštne, naozaj veľmi a dodnes mi z toho behajú zimomriavky po tele. Bolo to dávnejšie, ale čas nijak nezničil moje spomienky a sú stále živé. 
Sadla som do autobusu a išla za svojim priateľom. Keďže som sedela úplne vpredu, mala som dobrý výhľad na vodiča bez toho, aby si ma bol všimol. Vodič bol mladý, tmavší, s náušnicou v pravom uchu a niekoľkými zapletenými prameňmi dlhých tmavých vlasov. Neviem prečo, ale oči mi na ňom ostali visieť a nedokázala som ich od neho odtrhnúť. Nebolo to preto, že by sa mi bol veľmi páčil, len som sa nedokázala celú cestu pozrieť inde, stále mi ťahalo oči. Ibaže to nie je podstata. Podstata je tá. čo som cítila. Cítila som neuveriteľnú dôveru voči nemu, mala som pocit, akoby som ho poznala už stovky rokov, akoby sme boli starí priatelia a po mnohých rokoch sa opäť stretli. Oh áno, vedela som, že sa nič nestane, dôverovala som mu. Vystúpila som z autobusu a celý deň som na tú príhodu myslela. 
Večer, keď som išla domov, zase som sadla do toho istého autobusu a ani by sa mi nechcelo veriť, že v ňom zase bude môj "starý známy" vodič. Znovu som si sadla dopredu, aby som mala dobrý výhľad a s, už známym, pocitom dôvery som si preložila packu cez packu. Pozorovala som ho, poznala som jeho črty a verila som mu. Dokonca som mala nutkanie sa mu prihovoriť, ale ako by som to vysvetlila? Nie, to by bolo hlúpe... Vystúpila som, ešte som sa za ním obzrela a autobus odišiel. Išla som domov a ešte nasledujúce dva dni som naňho myslela, skutočne, akoby som sa stretla s dobrým starým priateľom... 

ana CRUZ

Zeithgeist - Duch doby

27. září 2010 v 22:14 | LiLith
Na tieto videá som natrafila už dávnejšie, no dávam ho sem až teraz a skutočne ho odporúčam KAŽDÉMU
Veľmi dobré videá, s dobrou myšlienkou aj vysvetľovaním. Všetko je tam presne popísané, opísané a opodstatnené. A čo budem toľko kecať, tu Vám dávam odkazy na jednotlivé časti, keďže video sa nedá pridať normálne:

1.časť - v omto dieli sa dozviete niečo o cirkvi "najväčšej spodine ľudstva"
2.časť - v tejto časti sa dozviete niečo o teroristoch a útoku na New York
3. časť - v tejto časti sa dozviete niečo o vzniku USA, bankách, vojne a budúcnosti

Ešte podotýkam, každá časť sa venuje inej, zaujímavej,  téme.

Všetko o Ničom; štvrtá strana

25. září 2010 v 23:40 | LiLith




odporúčam vážne KAŽDÉMU


Stretnutie s dávnym priateľom?

moje odporúčanie, popis, trailer a download filmu




Ste zvedavý,ako vyzerá cintorín v Barcelone?





Chválihodné fotografie


téma 43. týždňa v roku 2010




Našiel sa recept na šťastie

25. září 2010 v 23:36 | LiLith



Názov je možno máličko zavádzajúci, pretože presný recept na šťastie Vám tu nepodám :P Tak teda načo ten názov? Pretože tento článok súvisí s tým predchádzajúcim, Recept na šťastie. Je to v podstate odpoveď, aj to nie tak celkom :P Ja viem, ja viem, dnes sa vyjadrujem príliš nejasne, radšej prejdem priamo k veci.

Vo vyššie spomínanom článku som písala o tom, že som stratila svoje šťastie, že už dlhšiu dobu nedokážem byť šťastná. Áno, ovládla ma hrôzostrašná melanchólia. Poviem Vám, ten pocit je veľmi... Hmm, ako to povedať... Zvláštny. Nedokážete sa smiať, no ani plakať - melanchólia. Počúvate hudbu a nič Vám nehovorí, to je hrozné. No dnes som si uvedomila, že som svoje šťastie opäť našla. Našla som ho vďaka konkrétnej osobe a tou osobou je človek, ktorého milujem. Dnes, keď som sa mu pozerala do očí, som si zas a znova uvedomila, aké sú krásne a že to je moje šťastie - byť s človekom, ktorého milujem viac ako samú seba, každý deň. 
V spomínanom článku som hľadala niekoho, kto mi prezradí recept na šťastie. A tramtadadá, našla som ho. Srdečne gratulujem svojmu priateľovi. Podarilo sa mu urobiť ma znovu šťastnou, dnes som sa zasa tešila z krásneho dňa, aj keď mi to slnko išlo na nervy, no povedala som si, že je krásne kým svieti aj napriek tomu že ho nemusím XD A to je pokrok! Resp. krok späť, do mojej minulosti, kde som bola šťastná a tešila sa z maličkostí, vecí, ktoré mi išli na nervy, z hlúposti a zanedbateľnosti... No tešila som sa, bola som šťastná a to je na tom to najkrajšie.
Takže, ľudia, neviem Vám dať presný recept na šťastie. Veď, kto vie? Je to veľmi individuálne, každého urobí šťastným niečo iné - niekoho milión a iného pohľad do verných očí svojho psa. Ale môžem Vám poradiť - všímajte si detaily okolo seba, lebo tie tvoria svet a robia ho krásnym, lebo vďaka ním vieme prežiť tu, na svete, aj s úsmevom na perách. Ja viem, občas je ťažké tešiť sa z toho, že Vám svieti slnko do očí a vy sa mračíte a hovoríte si bože môj, budem mať vrásky. No buďte radi, že svieti a že sa trápite len takými hlúposťami. A ak náhodou máte aj väčšie problémy, tak buďte radi, že sú len také aké sú, lebo môžu byť aj horšie X)

zima

Emilie Autumn - 306

23. září 2010 v 21:26 | LiLith

Samozrejme, prinášam vám aj preklad, veľmi pekný :)

Tři stovky a šest
Jen v šesti letech
Pokud to byla nehoda
Kde jsou slzy
jsem stále neidentifikovatelná
za katedrálou
je tak, kde se skrývá mé tělo
Ale nejsem uvnitř
Jen jedna z šestnácti
jen v jednou dni
pokud to byla hra
Tak proč jsem nemohla hrát
jsem zanechaná
Ale stále zůstávám
všechen můj ledový puls utichá
jak černé intriky zesilují

Jako tento příběh, co jsem slyšela
život zpátky
kde dívka
(A toto je vtipné)
si vzala život
ale co neví
je jak dlouho to zabere
než voda stoupne
a dech přestane bojovat
a chlad zavře její oči

etika hraje
na jevištích hříchu
snadný výstup
nebo snadný vchod
jsem stále proslavená
moje důvody k životu
byly mými důvody ke smrti
ale nakonec byly moje
Teď mám nesvázanou svobodu
rozřezávám krajky života
Pistole
Jed
Oprátka
Nebo nůž
Vybrala jsem si nástroj
A nerozloučila se
A můj ledový puls utichá
jak černé intriky zesilují

Jako tento příběh, co jsem slyšela
život zpátky
kde dívka
(A toto je vtipné)
si vzala život
ale co neví
je jak dlouho to zabere
než voda stoupne
a dech přestane bojovat
a chlad zavře její oči

Recept na šťastie

21. září 2010 v 22:37 | LiLith
Boli časy, keď som prežívala tzv. pocit vrcholného šťastia. Ako som ten pocit vnímala a ako sa navonok prejavoval? No, vnímala som ho tak, že sa mi chcelo spievať, hrialo ma na srdci a prejavoval sa tak, že som sa poväčšine usmievala alebo rovno smiala. Dokázala som sa tešiť z takých drobností, ako je kvitnúci púčik stromu - bolo to úžasné.
No dnes to už nedokážem. Stratilo sa to a s tým aj pocit šťastia. Nie som nešťastná, no nedokážem byť ani šťastná, nedokážem sa tešiť aj keď si uvedomujem všetky tie krásne veci okolo mňa a skutočnosti, za ktoré by som mala byť vďačná a šťastná, že ma v živote stretli. Ale prečo už necítim šťastie, prečo už neviem byť šťastná? Aj keď sa o to pokúšam, aj keď si uvedomujem všetky tie krásne veci okolo, nedokážem sa už z nich tešiť tak, ako kedysi... Prečo? Čo sa zmenilo? Čo je iné? Ak poznáte odpoveď, tak buďte taký dobrý a prezraďte mi ju.
Dalo by sa povedať, že mám všetko: Mám domov, rodinu, chodím na najlepšiu školu v meste, mám veľa priateľov, voľného času ktorý trávim s priateľom, ktorý ma miluje a ja milujem jeho... V podstate si robím, čo chcem. Ibaže to nie je všetko, chýba mi šťastie, ten  pocit naplnenia, a to už asi mesiac...!
Ách, kto pozná recept na šťastie?


pict

Rose

20. září 2010 v 22:59 | LiLith
rose
rose
rose
rose

Prísaha - Alexandra Pavelková ( Krátky úryvok )

20. září 2010 v 16:42 | LiLith
...Pevne zovriem dýku v dlani, očividne si ju doposiaľ nevšimol, napnem všetky svaly svojho kedysi silného tela a bodnem.
Ruku mi zaleje krv. Chcem sa zasmiať, no môj smiech vychádza z hrdla akosi ináč, nie ústami. Cítim, ako mi hlava padá dozadu, celé telo ťahá so sebou, až napokon buchne o dlážku.
Ach, ako veľkolepo to znie...


Z knihy Prísaha od Alexandri Pavelkovej.

rose

Chce to žiť!

20. září 2010 v 16:29 | LiLith
Zdravím všetkých, čo to čítajú. Neviem ako u vás, ale u mňa je nádherný deň a ja aj   napriek tomu sedím doma, pijem kávu, jem hrianky, počúvam Emilie Autumn a píšem :)  Aké nezvyčajné. Odkedy sa začala škola, okrem toho, že sa veľa učím, chodím každý    deň von, aj to sú dôvody, prečo tu pribúda tak málo nových článkov... :( 
Asi ste si všimli, že predchádzajúce tri články sú vlastne hudobné videá z YouTube a preklady -  áno, akosi ma pochytila Emilie Autumn, jej fanúšikovia si možno prídu na svoje a dúfam, že jej piesňami spríjemním návštevu na mojom blogu :) 
Mám dať hudobné videá z YouTube aj do menu, aby ste mohli pri čítaní článkov zároveň aj počúvať hudbu? Ak áno, napíšte do komentárov aké piesne chcete a ja ich tam dám ;)
Teda, ľudia, neseďte doma za počítačmi a notebookmi, ale choďte von užívať si život, zatiaľ krásneho počasia a babieho leta, pretože život utečie ako voda a pri internete to platí dvojnásobne. Vážne, aj napriek tomu, že vlastním tento blog, nesedím len za počítačom, ale žijem každým dňom. Nechcem byť pesimisticka alebo vás strašiť, ale naozaj neviete, či vás zajtra cestou do školy alebo do práce nezrazí auto :P A potom budete ľutovať, že ste nežili, ale len prežívali, sedeli doma za internetom a nechali si život plynúť medzi prstami.
Takže, lúčim sa s vami aj s príchuťou sladkej kávy a života na jazyku. Au revoir! :)