Bezvedomie? Nedúfajte!

29. července 2010 v 23:05 | LiLith
Ako som už spomínala, čo sa dialo po mojom odchode z piercingoveho štúdia, bolo zaujímavé.

Išla som hneď do obchodu svojej kamarátky. Tam už sedel aj kamarát a spolu na mňa čakali. Ukázala som im piercing a rozprávala o tom. Asi po pätnástich minútach sa mi strašne zakrútila hlava. 
,,Hrozne sa mi krúti hlava..." Posledné slová už boli menej zrozumiteľné, kamarátka s obchodom sa mi začali pred očami rozmazávať.

Letela som v čiernom tuneli a farebnými iskričkami. Hučalo mi v ušiach, asi ako keď idete 270 km/h a vystrčíte hlavu z okna. Rukami som sa snažila zachytiť okraja, aby som zmiernila pád, no niežeby sa mi nechty kĺzali po hladkom okraji, on tam žiaden nebol! Strašný pocit bezmocnosti. V tom zúfalstve som začala kričať.

Zrazu som mala pred očami rozmazanú farebnú machuľu. Cítila som, ako ma kamarát tľapká po líci a kričí na mňa. 
,,Počuješ ma? Viki! Počuješ ma?! Odpovedz mi!"
Kde som? Kto ste? Ja som odpadla? Ja som odpadla! Počula som svoj hlas, no len v hlave. Chvíľku som nevedela, čo sa stalo a kde som. Cítila som sa ako po pôrode - nič neviete. Vedela som len, že kamarát mi drží nohy vo vzduchu jednou rukou a že sa mu pri tom napína sval, kým druhou ma kriesi fackami. Machuľa sa mi začala zaostrovať a pomaly som začínala rozoznávať obrysy a ľudí. Nina a Frank, ktorý ma kriesili a... Babka? Ako to, že tá babka je vždy tam, kde sa niečo deje?! No, aspoň že mi pripravovala vlhkú utierku na čelo. Frank ma ešte stále tľapkal po líci a dožadoval sa odpovede, tak som ho uistila, že ho vnímam. Vnímala som všetko. Ľudí okolo seba, studenú dlážku na ktorej som ležala, hroznú únavu, bolesť hlavy, nevoľnosť a zimu. Áno, aj zimu - v Španielsku, kde bolo v ten deň 36°C. Ležala som a čumela do bieleho stropu nado mnou, keď sa tam zjavila tvár ženy v bielom plášti, ktorá držala v ruke biely kufrík s červeným nápisom a krížom. Domyslela som si, že je to lekárnička. Niečo mi navliekla na ruku a začala pumpovať. Merala mi tlak.
,,Ella está muy bien." Povedala sestrička a dodala, že som odpadla od nedostatku cukru, čo je zvláštne. Jem toľko sladkostí, že by si človek myslel, že mi zásoba vydrží na desať rokov XD  Babka mi capla mokrý obklad na čelo a voda mi stekala po spánkoch, teda som si ju utrela. 
,,Chceš niečo?" Pýtal sa ma Frank po španielsky.
,,Je mi zima."
,,Zima?" Ozvala sa Nina. Na zem mi dali tenký paplón a druhým ma prikryli. Nohy som mala vyložené na stoličke, aby boli hore. Pri najmenšom pohybe  mi prišlo veľmi zle a hlava ma bolela, tak som ležala v jednej polohe a pila kolu.
Po hodine a pol som sa dala dokopy. Postavila som sa a Frank ma odprevadil domov. 
Na druhý deň ráno som zišla dolu do kuchyne urobiť si raňajky. Kým som si ich pripravovala, zakrútila sa mi hlava. V obavách, že znovu odpadnem, som si rýchlo sadla na stoličku. Bolesť hlavy a nevoľnosť trvala asi päť minút. Tak sa to opakovalo ešte približne dva dni.

Nikdy už nechcem odpadnúť a nikomu to ani neželám. To nie je z tých zážitkov, ktoré človek chce prežiť. Nebudem sa smiať, keď mi niekto povie, že odpadne pri obyčajnom odbere krvi ani to nebudem hrať.


už vedomie
už vedomie
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ako chcete, aby sa volal nový príbeh?

V tieni temnoty
Requiem for a dream
Dark illusion

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama