Pach ľudskej krvi

20. května 2010 v 13:42 | LiLith
Tmavý les. Slnko už zapadlo a krajine vládne súmrak. Zakráda sa ticho lesom, kontroluje každý jeho kúsok. Zrazu jej udrel do nosa silný pach. Pach ľudskej krvi. Zvraštila nos a začala dýchať ústami. Už dávno ovládla ten živočíšny pud, ale aj napriek tomu chce byť poistená a nedráždiť svoje citlivé zmysli potravou, ktorú si zakázala. Zamračila sa, až sa jej obočie spojilo a na dokonalom čele sa vytvorili vrásky. Čo to do pekla má znamenať?! Toto je jej územie a dôrazne zakázala na ňom loviť. Rozbehla sa za pachom. Jej ladné telo sa pohybovalo ako telo šelmy, nečujne, neviditeľne, v obrovskej rýchlosti. 
Keď dobehla na miesto ( zanedbateľný zlomok sekundy ), kde bol pach najsilnejší, prikrčila sa, aby ju krvácajúci človek nemohol zbadať. Zakrádala sa stále bližšie ku kríkom, aby videla, čo sa deje. Keď jej bledé oči zaostrili na piatich upírov a jedného muža v strede, začal v nej vrieť hnev. Očné zuby sa jej bolestivo predĺžili do ohromných, nebezpečných tesákov, ako reakcia na situáciu. Muž musel krvácať, no najprv si nevšimla kde. Až potom zbadala, že jeden z upírov, čo ho drží pod krkom, mu tak silno zarýva pazúry do hrdla, až mu tečú jemné pramienky červenej tekutiny po krku. To už bolo priveľa, veď existujú isté pravidla. A tie práve týto piati porušili. Už sa chystala vyskočiť zo svojho úkrytu a zaútočiť, no zrazu ostala ohromená novým poznaním. Zreničky sa jej zúžili od odporu, ktorý pocítila. Piaty upír, ktorý tak silno zvieral muža, bol Viktor. Jej bratranec, ktorý ju z hĺbky jeho zkazenej duše, ak vôbec upíri nejakú majú, nenávidel. Nenávidel ju tak strašne, až bol posadnutý jej smrťou. To všetko trvalo dve sekundy, a ešte menej času zabral jej presun. Presun z úkrytu za Viktorov chrbát. Objavila sa tam ako duch, vždy vynikala rýchlosťou, zdrapila Viktora za ramená a svojimi tesákmi nebezpečne ovinula Viktorov krk. Viktor sa nechutne usmial.
,, Netrvalo ti to tak dlho. Vedel som, že neodoláš." Povedal a Kiara zacítila odporne sladký pach jeho dychu, zmiešaný s krvou. Varovne zavrčala.
,, Vypadni, ty hlupák!" Zasyčala a vycerila naňho tesáky. 
,, Práve som prišiel, to ani neprivítaš svojho bratranca?" Povedal nevinne, takmer dotknuto. 
,, Vypadni a toho muža nechaj na pokoji rovnako ako všetkých ľudí na mojom území, inak ťa zabijem! Stačí mi už len cvaknúť zubami a tvoja hlava bude visieť u mňa v obývačke ako trofej."
,, Urobíš mi láskavosť a zavesíš ju hneď vedľa hlavy môjho otca?" Povedal sarkasticky. Kiare sa z hrude vydralo dunivé a zúrivé vrčanie.
,, Dobre vieš, že by som sa nedokázala pozerať na jeho odporný ksicht každý deň. A okrem toho, tvoj otec, a môj strýko, si za to mohol sám. Celý život chcel zabiť on mňa a teraz, keď som zabila ja jeho to vyčítaš mne?! Bránila som sa."
,,Pche...!" Znechutene zvraštil tvár.
Vycerila zuby, aby bolo jasne vidieť jej nebezpečné tesáky, pozrela sa na každého upíra zvlášť a zasyčala. Zacvakla medzi zubami malý kúsok kože na Viktorovom krku. Unikla kvapka krvi, ktorú Kiara zlízla s predstieranou chuťou. Malo to byť ako vyhrážka.
,, Padajte!"
V okamihu boli preč, ako čierne šmuhy sa rozplynuli a ostala tam sama s krvácajúcim mužom. Vypľula Viktorovu krv a otočila sa k nemu.

pict
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama