Prvý verdikt

26. května 2010 v 0:00 | LiLith
Pokračoval ku krku až na dekolt, pritiahol sa k nej bližšie a celú ju bozkával. Kiare sa zakrútila hlava od sladkej a vábivej vône jeho pokožky, krvi, ktorú bolo cítiť aj cez oblečenie a snažila sa nevšímať si pulzujúcu žilu na krku, plnú červenej tekutiny. Odtlačila ho a zalapala po vzduchu.


pict
Vyplašene naňho vytriešťala oči.
,,Prepáč..." Sklonil hlavu. ,,Nemohol som odolať."
,,Neospravedlňuj sa, ty za to nemôžeš."
,,Čože?"
,,To ja... Keby som nebola upír, nepriťahovala by som ťa tak. Je to akýsi spôsob lovu, priťahuješ svoju korisť."
Prebehli mu po tele zimomriavky. Kiara sa k nemu pomaly, rozvážne priblížila. Celý čas dýchala ústami a snažila sa ignorovať tlkot jeho srdca. Jemne sa dotkla studenými perami tých jeho a bozkávala ho. Opatrne, každý pohyb si poriadne premyslela. Bozkávala ho na perách, na krku... Zrazu sa Peter ocitol v jeho spálni, Kiara ho už nedočkavo vyzliekala. Všetká jej ostražitosť opadla a nechala sa unášať vášňou. Peter neprotestoval, naopak, spolupracoval. Už mal dole košeľu a teraz vyzliekal Kiare jej dlhé čierne šaty s korzetom. Prsty sa mu od vzrušenia plietli, tak sa Kiara realizovala. Videl len jednu šmuhu, tak rýchlo sa Kiara vyzliekla. Stála pred ním úplne nahá. Dlhé čierne vlasy jej splývali s prsiami, dokonalá, bledá a studená pokožka bola na dotyk jemná ako hodváb. Už mu vyzliekla nohavice a obaja sa túžobne hodili na posteľ. Kiara vzrušením vzdychla, keď sa naplno nadýchla vône jeho pokožky. Splynuli v jedno a nechali sa unášať opojením. 

Ešte stále zadychčaná ležala na posteli vedľa neho a užívala si jeho prítomnosť. Nerozumie tomu, ešte nikdy ju žiadny človek nepriťahoval tak veľmi ako Peter. Vie, že je to proti pravidlám, ale predsa - láske nerozkážeš. Aj keď jej srdce nebije, láska je chémia a s jej mŕtvym srdcom nemá nič spoločné. Konečne si to sama pred sebou priznala a spokojne si vzdychla.
,,Čo je?"
,,Ach, nič." Usmiala sa naňho a užívala si zvuk jeho splašeného srdca. ,,Už je obed, nie si hladný?"
,,Trochu." Priznal.
,,O desať minút v jedálni." A už zmizla spolu so šatami. Peter sa obliekol a  zišiel dole do jedálne, kde ho už čakala za vrchstolom. 
,,Bon apetit." Usmiala sa ako bohyňa a on jej úsmev opätoval, síce nie tak dokonalý, no jej to stačilo. Začal si vychutnávať jej kuchárske umenie, ktoré nadobudla za roky existencie. Kiara sa náhle vzpriamila ešte viac, až rozmýšľal, či je to možné, a úplne stŕpla. Zúžili sa jej zreničky a stisla pery. Vzduch v jedálni akoby zhustol, alebo si to Peter len nahováral? Sledoval ju. Teraz sa uvoľnila a na tvári sa jej rozhostil ľahostajný výraz. Dvere jedálne sa rozleteli a objavili sa tri postavy. Najprv im nevidel do tváre, lebo mali dlhé plášte s kapucňami, no potom si postava v strede, najmenšia, zvesila kapucňu a odhalila dokonale ženskú, až detskú tvár. Stŕpol, keď si všimol jej oči - krvavo červené, presne ako Viktor. Striasol sa, keď si naňho spomenul. Kiara sa stále tvárila rovnako vyrovnane, ani nežmurkla. Žena sa usmiala a odhalila svoje tesáky.
,,Ave, Kiara, dcéra Lilith."
,,Ave Ervin, dcéra Nadirah."
,,Radeywa ťa chce vidieť." Uštipačne sa usmiala, čím ešte viac upozornila na predĺžené očné zuby.
,,Čakala som ťa." Prikývla. ,,Dovoľ, aby dojedol."
,,Nadeywa ťa chce vidieť hneď, už teraz je to dlho."
Kiara si vzdychla. ,, Tak to vidím, že to budeš musieť dojesť neskôr." Otočila sa k Petrovi. Ten prikývol a vstal.
Odchádzali v sprievode almas.

Drobná upírka Ervin ich viedla kamenným bludiskom stále hlbšie do Radeywinho sídla. Prešli až ku kamenným dverám. Dvaja upíri, ktorým ešte stále nevidel do tváre kvôli kapucniam, dvere otvorili, aby mohli vojsť. 
Vo veľkej sieni sedela Radeywa, kráľovná upírov. Ruky si ležérne opierala o mohutné operadlá a znudene sa nahýnala na ľavý bok. Keď vošli dnu, spozornela. Prešli až do stredu siene, tak zastali. Upíri s kapucňami na hlavách sa postavili ku stenám na oboch stranách. Ervin si dala pravú ruku na srdce, naznačila úklon a pozdravila sa. 
,,Ave, Radeywa!" Radeywa jej pozdrav opätovala jemným úklonom hlavy. To zopakovala aj Kiara.
,,Kiara, dcéra Lilith." Oslovila ju. ,,Dopustila si sa porušenia pravidiel. Máš vysvetlenie?"
,,Áno, mám." Odpovedala pevne a pritom jej celý čas pozerala do očí. ,,Chcem poukázať na skutočnosť, že porušenia pravidiel sa predo mnou dopustil Viktor, syn Tremendov. Bezdôvodne napadol tohto muža na mojom území, kde som zakázala loviť hocakú potravu, a to preto, aby ma prilákal. Nechal ho krvácať na krku." Ukázala na jeho ošetrené rany. ,,Nehovoriac o tom, že sa tak dopustil prezradenia nášho druhu."
,,Smiem namietať?" Ozvala sa Ervin. Radeywa na ňu pozrela a Ervin začala.
,,Keby Kiara, dcéra Lilith, nezaútočila na Viktoria, syna Tremenda, Viktor by bol tohto muža zabil. Ak by sa nemiešala do tohto sporu, teraz by tu nestál. Mimo iného, rozsudok je jasný bez ohľadu na to, kto nesie vinu."
Kiara jemne zavrčala. Radeywa chvíľu hľadela kdesi za nich a zvažovala.
,,Odpusťte," ozvala sa Kiara, ,,ale nemyslím si, že je nutné tohto muža zabíjať."
Peter sa striasol.
Ervin na ňu uprela svoje červené oči. Aj kráľovnú to zaujalo a preniesla pohľad na Kiaru.
,,Tento muž o našej existencii nikomu nepovie, dám na to osobne pozor."
Ervin prižmúrila oči a prikrčila sa. Radeywa vstala.
,,Výnimka potvrdzuje pravidlo. Kiara, dcéra Lilith, preberá zodpovednosť namiesto tohto muža a za každé porušenie našich pravidiel bude potrestaná."
,,Radeywa..." Hlesla Ervin. ,,Lilith sa bude hnevať." Šepkala. Radeywa na ňu vrhla svoj krvilačný pohľad, otočila sa a odišla dvermi preč. 
,,Som rada, že sme sa videli, Ervin, dcéra Nadirah, no my už ideme."
,,Nie!" Ticho zavrčala. Kiara sa k nej zvedavo otočila.
,,Máš snáď ešte niečo na srdci?" Uškrnula sa. Ervin sa prikrčila, ohrnula hornú peru a chystala sa zaútočiť na Petra. Kiara už stála za ňou a držala ju. Zašepkala jej do ucha: ,,Choď na lov, ak si smädná, ale vyhýbaj sa môjmu územiu." Povedala to tak sladko, až sa Ervin od zlosti roztriasla. Proti Kiarinými silným rukám nemohla nič namietať. 
,,Tvojho alzubru si raz vychutnám." Zasyčala a zmizla. 

,,Čo je to alzubra?" Opýtal sa Peter. Celú cestu to mal v hlave, aj posledné slová Ervin. Tvojho alzubru si raz vychutnám.
,,Alzubra je pomenovanie pre človeka, ktorý priťahuje upíra. Je dosť nezvyčajné, aby človek fyzicky priťahoval upíra... A aby mu jeho krv spievala."
,,Tebe moja krv spieva?" Udivene vyvalil oči.
,,Nie doslova. Milujem tlkot tvojho srdca."


pict
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama