Bojovník polnočného Slnka

29. května 2010 v 16:02 | LiLith
,,Čo je to alzubra?" Opýtal sa Peter. Celú cestu to mal v hlave, aj posledné slová Ervin.
Tvojho alzubru si raz vychutnám.
,,Alzubra je pomenovanie pre človeka, ktorý priťahuje upíra. Je dosť nezvyčajné, aby človek fyzicky priťahoval upíra... A aby mu jeho krv spievala."
,,Tebe moja krv spieva?" Udivene vyvalil oči.
,,Nie doslova. Milujem tlkot tvojho srdca."

pict

Nasledujúcu noc už nebolo čo skrývať. Obaja odhodili zábrany a oddali sa láske. No tá prudká vášeň netrvala dlho a zase sa na Kiarinom pozemku ocitla bytosť, ktorú by Kiara radšej nestretla. Jej ostré zmysly sa teraz otupili, za čo niesla vinu vášeň, ktorú nekontrolovala. Neuvedomovala si nebezpečenstvo. 
A tak sa votrelec ticho prikrádal až k domu. Nepozorovaný, s výhodou. Ticho vnikol dnu a zakrádal sa za pachom ľudskej krvi až do spálne, kde bola aj Kiara. 
Zrazu stŕpla, vypleštila oči a zreničky sa jej zúžili. Peter tiež prestal, nechápal, čo sa deje. Pustil jej ľadové, mŕtve telo, aby sa jej pozrel do očí. Vtedy si všimol aj predĺžené očné zuby do nebezpečných tesákov. Okamžite sa dovtípil, že v dome bude upír, ktorý nebude priateľský. Alebo možno niečo iné, no nech je to už čokoľvek, hrozí ďalšie nebezpečenstvo. Zrazu mu Kiara zmizla a on sa začal rýchlo obliekať. Chcel byť pripravený. Stál tam a čakal, čo sa bude diať. Ticho ho ubíjalo, no neopovažil sa vykuknúť z dverí. Čo ak tam naňho niečo čaká, čo ho chce zabiť a nejde dnu len preto, lebo tam Kiara zanechala svoj pach? Nie, to nemieni riskovať. Vie, čo by dala Kiara za smrť, tak si nedokáže predstaviť, čo by bola ochotná dať za život. Za ním sa nečakane ozvalo hlučné, zlovestné vrčanie. Zľakol sa, ale nedokázal sa pohnúť. Chcel utekať, ale stál na mieste a oči mal od strachu rozšírené. Čakal, kedy to príde, kedy príde smrť. Cítil, ako mu tvor za ním dýcha na zátylok. Jeho chladný dych ho mrazil na celom tele. Žeby ho Kiara opustila? Žeby Kiara radšej ušla, ako by mala riskovať vlastnú existenciu? Nemiluje ho natoľko? Čo ak jej za to, že ho nechá napospas smrti, ponúkli život, nebodaj smrť? Toľko otázok mu vírilo v hlave a ani jediná odpoveď. Zrazu sa rozleteli dvere do spálne, všade lietali triesky a v dverách stála nádherná žena. Dlhé blonďavé vlasy jej splývali s polonahým, svalnatým telom. Od začiatku tušil, že je to upírka, no keď videl jej krvavo červené oči, bol si už istý. Zhlboka sa nadýchla, usmiala sa a odhalila tesáky. Zahľadela sa kdesi za Petra. Predpokladal, že na tvora za ním. Usmiala sa ešte viac, až jej bolo vidieť takmer celý rad zubov. Petrovi tŕplo celé telo, zavrel oči. Bol asi príliš zbabelý na to, aby sa díval smrti do oči, aj napriek tomu, že bola krásna. Zase počul vrčanie, ale tentoraz z oboch strán. Spredu aj zozadu. Cítil závan vzduchu, ako tvor za ním preletel dopredu a počul zvuky zápasu. Zvedavosť mu otvorila oči, chcel vidieť, čo za ním bolo a nezabilo ho to. Keď otvoril oči, celkom určite nečakal, že tam uvidí dve krásne ženy. Jedna bola tá blondína a druhá... Tá bola Kiara. Jej čierne vlasy sa plietli s blonďavými a vyzeralo to ako zápas Jing a Jang, pričom bol paradox, že tmavovlasá Kiara bola jang. Peter nestíhal registrovať celý zápas, len niektoré útržky, keď mierne spomalili. Pohybovali sa tak rýchlo, až splývali a farby ich oblečení sa miešali. Zápas netrval dlho, možno päť minút, no Peter to vnímal šesťkrát dlhšie. Na konci, keď zistili, že ani jedna nevyhrá, sa rozhodli pre diplomatické riešenie. Každá stála v jednom rohu izby a zúrivo na seba hľadeli. Aj keď Kiara mala vyrovnanejší pohľad ako tá druhá, lebo blondína zazerala krvilačne, rozširovali sa jej nosné dierky ako dýchala a vo vzduchu cítila Petrovu krv. Ohrnula vrhnú peru, aby odhalila tesáky. Zrazu sa narovnala, pomalšie dýchala.
,,Tak, Kiara, ako sa dohodneme?" Usmiala sa. 
,,Najprv mi povedz, kto ťa posiela." Kiara zavrčala a tiež odhalila svoje tesáky.
Blondína sa odporne usmiala. ,,Nikto ma neposiela. Som na love a on má mimoriadne voňavú krv. Istotne tak aj chutí." Pozrela sa na Petra a on lapal po dychu, keď ho obdarila čarovným úsmevom. Z tranzu ho vytrhlo Kiarine hlasné vrčanie. Zaklipkal a zase sa sústredil. Až teraz si všimol, že Kiara je inak oblečená ako obvykle. Respektíve neoblečená, keďže jej "šaty" odhaľovali viac ako zakrývali. Teraz jej nádherné telo ešte viac vyniklo. Mala na sebe len čierne spodné prádlo, no vyzeralo trochu odlišne od toho klasického. Zdalo sa mu pevnejšie. 
Blondína mala sivú podprsenku a kraťasy, z rovnakého materiálu ako Kiara. Mala ešte okolo stehna kožený opasok a v ňom zavesenú striebornú dýku.
,,Choď loviť inde, tu nemáš nárok ani na sprostého vlka, nieto ešte na človeka!" Vrčala Kiara ďalej.
Blondína sa zvonivo zasmiala. ,,Ale ale, sestrička, no ták. Pozri sa na mňa, musíš vidieť aká som smädná! A on tak fantasticky vonia, veď aj ty ho cítiš." Zaklonila hlavu a zhlboka sa nadýchla. ,,To ťa vôbec neláka ochutnať ho?" Dodala smutne.
Kiara sa prikrčila, nahla dopredu a hrdelne vrčala, až vibrovala podlaha. Jemné zavrčanie sa ozvalo aj z hrdla blondíny. Zrazu sa jej rozžiarili oči. 
,, A čo keby sme spravili výmenu?"
Kiara nič nepovedala, ani sa nepohla.
,,Vymeníš ho za smrť?"
Vzduch v miestnosti zhustol, Kiare sa rozšírili oči aj nosné dierky. Peter stál ako prikovaný a čakal, čo Kiara odpovie. Vymení ma? Náhle sa mu čosi čierno-biele mihlo pred očami a počul zapišťanie. To Kiara poškrabala blondínu až do mäsa a tá na  ňu teraz syčala. 
,,A čo by si povedala za život?" Rozprávala už menej priateľsky, ale smädno. Kiara otvorila ústa, hlasno zasyčala a už nestála na svojom mieste, ale zubami zvierala krk votrelkyne. V tvári jej bolo vidieť hrôzu a strach. Kiara zabárala pazúry do jej pliec, až vytekali pramienky krvi. To Petrovi pripomenulo prvý večer, čo spoznal Kiaru, lenže tie pramienky krvi vytekali z jeho krku a Kiara zvierala Viktora. 
,,Vždy si bola rýchlejšia ako ja," začala blondína roztrasene, ,,vyzerá to tak, že dnes si ma v love zase predbehla." Ako dopovedala, zmizla. Petrovi sa roztriasli kolená a keby ho Kiara nebola chytila, spadol by z kolien. Tak blízko smrti. Stačilo tak málo a blondína by z neho vysala každú kvapku krvi. Prečo má takú voňavú krv?! A ten "tvor", čo bol za ním a dýchal mu na zátylok, ten tvor, ktorého považoval za smrteľnú hrozbu, to bola Kiara, ktorá ho chránila a v konečnom dôsledku aj zachránila. Keby jej nebolo, blondína by ho zabila...
,,Si v poriadku?" Zo zamyslenia ho vytrhol Kiarin nežný hlas.
,,A-a-áno." Vyjachtal zo seba, ešte stále roztrasene. ,,Kto bola tá blondína?"
Kiara si vzdychla. ,,To bol bojovník polnočného Slnka. Tí nemajú mená."
,,Čo sú zač?" Bol zvedavý.
,,Sú niečo ako nájomný vrahovia, ibaže sú váženejší. Každí sa ich bojí, práve preto, lebo sú šikovnejší ako ostatní. Každý vyniká nejakými schopnosťami. Sú...Hm...No, neobyčajní, preto sú aj tak obávaní."
Až teraz si Peter všimol, že to, čo má Kiara na sebe nie je spodné prádlo ale akési ľahké brnenie. 
,,Čo to máš na sebe?"
Kiara sa na seba pozrela, akoby zabudla, čo si obliekla. ,, Ach toto? To je len pre istotu, nevedela som, ktorou vlastnosťou bude vynikať." 
Poklepkal jej po tom a zistil, že je to tvrdé.
,,Je to brnenie, ktoré nosia bojovníci polnočného Slnka." Vzdychla si.
,,Čože? Ty si bojovníčka?"
,,Ach, nie!" Zhrozila sa. ,, Ale kedysi... Kedysi som bola." Pripustila nakoniec.
,,Ach tak... A čo sa stalo?"

pict
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama